Dinanta

1 R torika v te rii a praxi Doc. PhDr. J n Gallo, CSc. D. Dominanta DOMINANTA. 1996 - 2004. _____ ISBN - 80 - 967349 - 1 1 _____. OBSAH. vod Metodicko didaktick pozn mky A/ V EOBECN R TORIKA. 1. Z kladn metodologick ot zky 2. Z dej n r toriky a/ Antick r torika b/ Cirkevno-bohosloveck r torika c/ Novovek r torika d/ Slovensk r torika e/ Odborn literat ra o re n ctve na Slovensku 3. Z klady semiotiky 4. Zvukov str nka re n ckych prejavov A/ Technika re i B/ Ortoepia a/ Hl sky b/ Kvantita slabiky c/ Asimil cia v sloven ine d/ Artikula n prvky vo funkcii re n ckych prostriedkov e/ Veta a text 5. Jazykov prostriedky re n ckych prejavov a/ Z kladn re n cke jazykov prostriedky b/ pecifick re n cke prostriedky 6.

2 Kinetick zlo ka re n ckych prejavov a/ Gestikul cia b/ Mimika 7. Re n cke nre a/ Historick poh ad na klasifik ciu re n ckych nrov b/ Charakteristika skup n a jednotliv ch prejavov c/ Z kladn druhy verejn ch podujat , na ktor ch sa komunikuje pomocou re n ckych nrov 2. B/ PECI LNA R TORIKA. (R torika v riadiacej, mana rskej a komer nej oblasti). 8. R torika v priemyselno - v robnej a komer nej oblasti 9. Mimore ov okolnosti v re n ctve a/ Osobnos re n ka b/ Posluch . c/ T ma d/ Aran m n e/ Pr prava na vyst penie 10. R torika v praxi mana ra Osobnos mana ra Temperament a typol gie osobnosti Riadiaci t l mana ra Spr vanie sa riadiaceho pracovn ka na verejn ch podujatiach Riadiaci pracovn k - mana r na obchodn ch rokovanich Priame obchodn rokovanie so zrete om na r torick zlo ku Kr tky v znamov slovn k r torick ch a s nimi zko sp t ch pojmov z textu Texty zo svetovej r toriky Texty zo slovenskej r toriky Cvi enia Cvi enia - modelov situ cie Ot zky a lohy Literat ra 3.

3 Vod S asn spolo nos v celom svete, najm vo vyspel ch krajin ch, je v neb valom pohybe. Tak je to aj na Slovensku. Hybnou silou dynamiz cie spolo nosti je rozvoj vedy a techniky, ku ktor mu po roku 1989 prist pili initele ekonomick - premena socialistick ho pl novan ho hospod rstva na ekonomiku trhov a po roku 1993 aj politick , ke tieto procesy za ali prebieha . u v samostatnom t te - Slovenskej republike. Ve k v znam pri budovan pluralitnej demokratickej spolo nosti na b ze trhov ho hospod rstva a rovnako aj vo vede a technike maj inform cie (z lat. informatio = vysvetlenie, v klad). S to konkr tne spr vy, s hrn ist ch dajov a od vzniku kybernetiky jeden z jej z kladn ch pojmov.

4 Ako vedeck pojem vznikli abstrahovan m od obsahovej str nky spr v, v maj si iba kvantitat vny aspekt. Teoretick rozpracovanie inform ci a nov technick objavy umo nili ich prenos po technick ch spojovac ch kan loch, pomocou po ta ov, o z rove . prispelo a prispieva ku skvalitneniu procesov riadenia. Na r chle, pohotov , operat vne roz irovanie a z skavanie inform ci , ako z kladn ho predpokladu pri skvalit ovan procesov riadenia, a teda aj mana rstva, sa vyu va mnoho prostriedkov. Z nich zauj ma st le popredn . miesto re ov komunik cia. Dynamika spolo enskej, politickej, kult rnej a ekonomickej sf ry u n s nasto uje potrebu rastu z ujmu o ekonomiz ciu, a t m aj potrebu zdokona ovania re ovej komunik cie ako podstatnej zlo ky pri rozv jan ekonomick ch a spolo ensk ch procesov.

5 Uveden potreba sa prejavuje zvy ovan m v znamu dokonal ho ovl dania jazyka a jeho zlo iek aj pod b, predov etk m stnej. R torika poskytuje z kladn teoretick vedomosti o spr vnej re ovej komunik cii, teda o form lnej (nie o obsahovej) str nke re ov ho prejavu a poukazuje aj na pecifick prostriedky, ktor ved k estetiz cii prejavu. Z rove . upozor uje na krit ri , ktor treba re pektova pri rozdielnych druhoch podujat , na ktor ch sa re ov prejav realizuje. Vedomosti z r toriky samy o sebe e te nikoho nenau ili a ani nenau ia spr vne a esteticky p sobivo komunikova , to sa d docieli len cvi en m s cibren m. Vytv raj v ak teoretick z klad u, ktor . je jedn m z hlavn ch predpokladov pre vypestovanie re ovo - komunik t vnych sp sobilost.

6 Spr vna, vecn a v pr pade potreby aj esteticky p sobiv re a vypestovan re ovo - komunikat vna sp sobilos by mala by jednou z d le it ch zlo iek profilu absolventa ka dej vysokej koly. Nielen spolo ensko - vedn ho, ale dnes u aj technick ho, ekonomick ho a in ho zamerania. V. s asnosti je d le it m predpokladom pre vykon vanie u nielen k a sk ho, pr vnick ho a u ite sk ho povolania, ako to bolo v minulosti, ale ka d ho, najm ak sa jeho pr slu n k dostane do poz cie riadiaceho pracovn ka. 4. Uveden poslanie sleduje aj t to pr ca, ktor obsahuje z kladn . teoretick poznatky ako teoretick b zu k dobrej a peknej re ovej komunik cii a cvi enia ved ce k jej zdokona ovaniu.

7 Neobsahuje preto recepty, pokyny ani abl ny na dobr stne prejavy, ale chce vies k tvoriv mu zdokona ovaniu sa v oblasti re ovej komunik cie. Koncep n m z kladom pri jej spracovan asti pr ce A - V eobecn . r torika je pr ca J. Mistr ka R TORIKA (Bratislava, SPN 1987), z ktorej s . prebrat v niektor ch pr padoch aj doslovn formul cie. Uveden as si preto nen rokuje charakter origin lnosti a autoch nosti. Hodnotu jazyka poznali u v d vnej minulosti, o om sved . nasledovn b jka, v ktorej re je symbolizovan jazykom ako pokrmom. Ist kr si zavolal kuch ra a rozk zal mu pripravi najlep ie jedlo. Kuch r mu pripravil jazyk. Prekvapen kr sa p ta: "To e je najlep ie jedlo?

8 " Kuch r spokojne prik vol kr ovi a vysvetlil pre o. Ko ko pekn ho a dobr ho sa d . poveda jazykom, dokonca zachr ni aj ivot. Kr potom rozk zal kuch rovi, aby mu priniesol najhor ie jedlo. Kuch r mu znova priniesol jazyk. Na kr ovu ot zku pre o, znova podal vysvetlenie v tom zmysle, ko ko zla m u zapr ini , nevhodn , nepravdiv a zl re i, m u loveka aj zabi . Autor _____. 5. Metodicko-didaktick pozn mky Pr ca sa sklad z dvoch dielov, ktor tvoria vn torne sk ben celok. Prv . diel obsahuje v 10-tich kapitol ch z kladn teoretick vedomosti z r toriky, ktor s roz lenen na dve asti: A/ V eobecn r toriku a B/ peci lnu r toriku. as v eobecn r torika tvor ucelen syst m z kladn ch vedomost.

9 Tejto vedy. Je ur en nielen tudentom a absolventom vysok ch k l, ale m e sa sta vhodnou pom ckou pre ka d ho, kto si chce osvoji z kladn . vedomosti a sformova sp sobilosti z r toriky vlastn m t diom a cvi en m. Pln . teda i funkciu autodidaktick (sebavzdel vaciu, samou iacu). as peci lna r torika je aplik ciou v eobecn ch r torick ch vedomost . na riadiacu oblas so zameran m na v robn , komer n a spolo ensk sf ru. Prv diel vytv ra teoretick z klad u pre spr vnu, a kde je to vhodn a potrebn i esteticky inn komunik ciu. Na z ver I. diela je zaraden Kr tky v znamov slovn k, ktor m plni funkciu autodidaktick . Druh diel vych dza obsahove z prv ho a m okrem in ho plni funkciu autodidaktick.

10 Obsahuje texty, cvi enia, ot zky a lohy. Texty s v berom z prejavov v zna n ch osobnost , z rove dobr ch r torov, a ke ide o star ie obdobie, aj dobr ch r torikov historick ch obdob svetov ch a slovensk ch dej n r toriky. S komentovan , takmer za ka d m textom nasleduje stru n . pozn mka - koment r. Vybran s tak, aby sa na nich dali demon trova . teoretick vedomosti z prv ho dielu. Cvi enia z h adiska ich vyu itia pri formovan r torsk ch sp sobilost s . zaraden do dvoch skup n. Prv skupina cvi en je zameran na anal zu textov z rozli n ch h ad sk, predstavuj cich ur it zlo ku r toriky (dejiny, zvukov . str nka prejavu, kompoz cie, pecifick re n cke jazykov prostriedky a in ).